Kronika oslobodenia
Oslobodenie miest a obcí okresu Kežmarok:
26. januára 1945
Toporec, Holumnica, Bušovce, Jurské, Ihľany, Podhorany, Spišská Stará Ves, Matiašovce, Lechnica, Červený Kláštor, Majere a Lysá nad Dunajcom
27. januára 1945
Vlkovce, Tvarožná, Hradisko, Vrbov, Ruskinovce, Ľubica, Kežmarok, Malý Slavkov, Stráne pod Tatrami, Mlynčeky, Rakúsy, Strážky, Spišská Belá, Krížová Ves, Slovenská Ves, Výborná, Lendak, Vojňany, Osturňa, Veľká Franková, Malá Franková, Spišské Hanušovce, Zálesie, Havka, Jezersko a Reľov
28. januára 1945
Huncovce, Veľká Lomnica, Stará Lesná, Pikovce, Abrahámovce, Vlková a Žakovce
Nemcami poškodená budova pošty v Kežmarku, január 1945
Oslobodenie miest a obcí okresu Poprad:
27. januára 1945
Ždiar, Podspády, Tatranská Javorina, Jánovce a Vydrník
28. januára 1945
Tatranská Kotlina, Tatranské Matliare, Tatranská Lomnica, Starý Smokovec, Dolný Smokovec, Horný Smokovec, Nový Smokovec, Nová Lesná, Mlynica, Veľký Slavkov, Tatranská Polianka, Vyšné Hágy, Štôla, Batizovce, Matejovce, Spišská Sobota, Úsvit, Hôrka, Hozelec, Kišovce, Švábovce, Stráže, Spišský Štiavnik, Gánovce, Poprad, Veľká, Spišská Teplica, Svit, Gerlachov, Mengusovce, Hranovnica, Spišské Bystré, Kravany, Vernár, Vikartovce, Lučivná a Šuňava
29. januára 1945
Liptovská Teplička, Štrba a Štrbské Pleso
Historický kalendár
1939
1. septembra
Vojaci kežmarskej posádky odmietli odísť do boja proti Poľsku.
1942
25. marca
Odišiel z Popradu prvý židovský transport do Osvienčimu. Bolo v ňom 1000 mladých žien a dievčat. Z Popradskej stanice sa vlak pohol o 20.20 hod.
11. mája
Na lúkach pri Svite prehovorili prezident Tiso a generál Čatloš k zhromaždeným vojakom, ktorí sa vrátili z východného frontu.
1943
2. marca
Na liečenie do Sanatória MUDr. Guhra v Tatranskej Polianke prišiel nemecký poľný maršál Walther von Brauchitsch. V sanatóriu sa liečil aj so svojou manželkou do 5. mája 1943. Predtým sa zúčastnil útoku proti Poľsku a ZSSR.
1944
11. apríla
Na okraji Batizovskej doliny havarovalo nemecké vojenské lietadlo JU 52. Lietadlo letelo z Rumunska smerom na Modrowku v Poľsku. Traja členovia posádky boli ťažko zranení, jeden ľahko a traja neutrpeli žiadne zranenia. Ranení vojaci boli dopravení do nemocnice v Spišskej Sobote. Posádka lietadla patrila k nemeckej Poľnej pošte.
30. júna
Asi 30 km severozápadne od Popradu - v Tichej doline, v nadmorskej výške okolo 1750 m havarovalo nemecké vojenské lietadlo. Išlo o trojmotorové dopravné lietadlo JU 52. Nehoda sa stala v zlom počasí pri spiatočnom lete z priestoru Kolomyja - Gorodenka na Ukrajine. Jeden člen posádky bol ťažko ranený a ďalší štyria ľahko.
júl a august
30 mužov nemeckej národnosti z obce Žakovce muselo nastúpiť do kežmarských kasárni. Odtiaľ boli
odvezený do Bratislavy a zaradený do Zbraní SS.
30. augusta
Do Ľubice vtiahlo povstalecké vojsko v počte asi 60 mužov, ktorým velil por.Zamiška.Povstalci prišli z Levoče a pripojili sa k nim aj obyvatelia Ľubice.
30. augusta
Navštívil popradskú posádku generál Malár, ktorý v tom čase velil dvom divíziam na východnom Slovensku. Dôstojníkom a vojakom zakázal pripojiť sa k Povstaniu a vydal rozkaz zatknúť partizánov.
1. septembra
Okupačné nemecké jednotky obsadzujú Poprad.
27. októbra
Obkľúčilo vyše 300 Nemcov obec Lendak a zaútočili na partizánsku jednotku, ktorá sa práve zdržiavala v obci v počte 30 partizánov. Nerovný boj trval asi od 10. do 14.hod. V boji padlo a neskôr bolo popravených spolu 13 partizánov, ktorí sú pochovaní na lendackom cintoríne.
19. novembra
Partizáni z partizánskeho oddielu Vysoké Tatry zostrelili v Tichej doline nemecké lietadlo JU-52.
22. novembra
O 18.10 hod. bol uskutočnený letecký nálet na Kežmarok. Na mesto boli zhodené tri bomby. Dve dopadli na športové ihrisko a jedna na cestu na Kamennej bani. Nikto pri tomto útoku nebol zranený, výbuchy spôsobili len materiálne škody na okolitých domoch.
1945
29. januára
V skorých ranných hodinách jednotky 1. čs. brigády došli do Štrby, kde vystriedali 17. gardový
strelecký zbor.
3. februára
Na pozorovateľni v obci Žiar, ktorá bola umiestnená v budove školy, bol ranený črepinou do hlavy
generál Karel Klapálek (veliteľ 3. čs. brigády). Po niekoľkodňovom pobyte v poľnej nemocnici v obci Východná bol prevezený do odsunovej nemocnice 1. čs. armádneho zboru vo Vyšných Hágoch.Tu zotrval šesť týždňov. Po vyliečení bol poverený kontrolou výcvikových stredísk v Poprade a okolí.
február
Po prvýkrát na oslobodenom území je v Poprade vykonaná mobilizácia ročníkov 1921 a 1922 v počte
2700 mužov, ktorá bola uskutočnená v Leteckých kasárňach a v kasárňach Pod Gerlachom.
4. februára
Generála Karla Klapálka nahrádza vo funkcii veliteľa 3. čs. samostatnej brigády plk. gšt. Viliam Talský,ktorý v tejto funkcii zotrval do 20. februára 1945.
23. februára
Za veliteľa 3. čs. samostatnej brigády vymenovaný plk. Jaroslav Selner, plk. gšt. Viliam Talský
bol odvolaný na žiadosť SNR a preradený k 1. čs. náhradnému pluku do Popradu.
27. februára
Z Popradu do priestoru Kľačianská dolina (severná strana Nízkých Tatier, pri obci Liptovské Kľačany)bola veliteľstvom 1. čs. armádneho zboru vyslaná prieskumná skupina. V skupine, ktorej velil kpt. Alexander Kováč, bolo 16 mužov z Roty zvláštných úloh. Ich úlohou bolo spojiť sa s partizánmi 4. partizánskej brigády a zistiť rozmiestnenie a silu nepriateľa.
Použité zdroje:
- ORLOVSKÝ, Dezider: Oslobodenie slovenských miest a dedín. Bratislava: Osvetový ústav, 1974. -
- KEVEŠ, Ján: Vysoké Tatry a boj za slobodu. Martin: Osveta, 1982. -
- MANIAK, Marcel: Oslobodenie. Kežmarok: Jadro, 2015 -